Pomocou dravých vtákov sa dajú chrániť aj veľké plochy s poľnohospodárskymi plodinami či sa jedná o polia, vinice alebo sady.

Samotný spôsob ochrany je individuálny pre každú chránenú plochu vychádzajúc z rôznych faktorov:

• Od veľkosti chránenej plochy závisí počet použitých dravých vtákov,
  
• od druhu škodcov závisí druh dravca ktorý sa použije a akým spôsobom sa bude biologická ochrana prevádzať.
  

Škody spôsobené na kôstkovinách a na viniči sa môžu vyšplhať až do 70% strát spôsobených naďobnutím rôznymi spevavcami a pri zosadnutí veľkých kŕdľov škorcov nastávajú až 90% straty spôsobené naďobávaním a súčasným strasením.

Z dôvodu ľahšej dostupnosti potravy, lákajú takto pestované plodiny konzumentov z celého okolia a tým nastáva ich enormná koncentrácia čo vedie k neúnosným škodám.

Biologická ochrana pozostáva z opatrení kedy sa využívajú prirodzené schopnosti dravých vtákov, ako vrcholových predátorov na plašenie ostatných druhov vtákov. Či sa už jedná o škorce, drozdy, havrany, či iné spevavce u všetkých vtákov je zakódovaný rešpekt pred dravými vtákmi a preto sa dá dosiahnuť vyzdvihnutím niektorých prirodzených daností dravcov, že keď sa ich silueta objaví na oblohe ostatné vtáky sa snažia dostať čo najskôr z ich blízkosti.

Biologická ochrana sa v súčasnosti využíva hlavne na:

• letiskách, kde sa pomocou dravcov plašia vtáky z letiskovej plochy,
  
• mestách na elimináciu početných holubích kŕdľov,
  
• ochranu sadov, viníc a polí pred náletmi škorcov, drozdov a ostatých spevavcov,
  
• ochranu golfových ihrísk pred čajkami ktoré ničia trávový porast,
  
• ochranu lesných škôlok pred nájazdmi orešníc a ďalších semenami sa živiacich vtákov.

Zároveň sa dravé vtáky používajú aj na ochranu skladov, veľkých hál a sýpiek pred náhodne vletenými malými vtáčikmi, ktoré sa pomocou špeciálne vycvičených dravých vtákov na tento účel plašia alebo v krajnom prípade odlovujú.

Pomocou dravých vtákov sa darí škody v sadoch a viniciach aj pri neustálom atakovaní škodcami znížiť do únosných 15%, čo v konečnom dôsledku zachraňuje samotnú existenciu úrody

Počet nasadených dravcov a sokoliarov závisí od veľkosti chránenej plochy aby bolo zabezpečené neustále monitorovanie (1 človek 12 až 14 hodín denne pomocou 2 až 3 dravcov ochraňuje cca 20 ha)

Princíp plašenia:

• musí sa vyvinúť permanentný tlak na škodce
  

Len za takého predpokladu sa kŕdle škodiacich vtákov prestanú zdržovať v stráženom priestore a začnú hľadať iné miesta na zabezpečenie svojej obživy.

• využívajú sa sokoliarsky vedené dravce
  
• práca spočíva v neustálom obchádzaní strážnej plochy a v prípade objavenia škodcov sa vypúšťa dravec ktorý na ne útočí. Po odletení škodcov sa dravec privolá a sokoliar sa pokračuje v obhliadke farmy.
  
• Prvé dni biologickej ochrany sú vždy najnáročnejšie.
  
• Po cca týždni sa situácia začne zlepšovať a vtáky si začínajú uvedomovať neprestajné nebezpečenstvo, ktoré im hrozí, situácia zvyčajne upokojuje natoľko, že vtáky síce prilietavali k stráženému areálu väčšinou v ranných a večerných hodinách, ale zdržujú sa poväčšine v okolí stráženej plochy a sadajú len na stromy a drôty v okolí. Po zbadaní sokoliara odlietajú do bezpečnej vzdialenosti.